Dva týždne strávené na východe sa mi končia. Zajtra ideme s Petim zase na výmenu k nám a čaká nás 7-8 hodín cesty. Na cestu sa aj celkom teším. Vždy keď cestujem s Petim mi to rýchlo ubehne. Len dúfam, že nebude pršať. Ako trávite posledný mesiac prázdnin vy ? Chcem sa s Vami podeliť aj o (pre mňa) veľkú novinu. Moje outfity okrem blogu môžete nájsť aj tu. Teším sa ako blcha. Splnil sa mi ďalší z mojich snov a neskutočne za to ďakujem! Inak na fotke môžete aspoň trochu vidieť moje nové vlasy. 
Začiatkom augusta sme boli na východniarko/západniarskej svadbe. Ženil sa môj bratranec. Najviac som si pochutnala na týchto maškrtách a na ovocí, ktoré boli pekne naaranžované. Po ceste z Michaloviec, tam sa konala svadba, k Petimu sme sa ešte stihli zastaviť na jarmoku v Stropkove. 
Väčšinu času sme trávili u Petiho na záhrade o pár km ďalej od ich mesta. Bola som pár dní bez internetu. No nie tak celkom. Občas som využívala na pár minút Petiho dáta, ktoré som mu skoro prečerpala. Nakoniec som to vzdala a v Prešove mi Peti kúpil k meninám romantickú knihu, ktorá mi vypĺňala čas na ďalšie dni. Každý deň ma navštívila táto malá Sisa, ktorú som si hneď obľúbila natoľko, že by som si ju hneď pribalila do kufra domov. 
O týždeň neskôr prišla domov aj Petiho sestra s priateľom, s ktorými sme navštívili Košice, samozrejme nesmeli chýbať nákupy a deň sme zakončili týmito sladkými bombami v Prešove. V obchodnom centre majú skvelú cukráreň aj reštauráciu - kde sme si na moje meniny dali s Petim dokonalé cestoviny a pizzu. Samozrejme sme nevynechali ani výlet do Poľska, ktorý je pár km od Petiho mesta. Na trhoch som si vybrala aj kardigán. Ani som nejako nedúfala, že si tam niečo kúpim, ale niektoré veci mali fakt pekné. Aký máte názor vy na “poľské trhy“ s oblečením ? Určite moje úlovky uvidíte aj v outfitpostoch avšak keď sa pripravím a naplánujem fotenie začne pršať. Ach, to počasie.

 Už týždeň trávim u Petiho na východe. Za týchto pár dní sme stihli len bratrancovu svadbu. Zajtra sme mali na pláne Tatralandiu a Zoo Kontakt, ale počasie nám zmarilo plány a tak uvidíme čo naplánujeme na ďalšie dni. Niekedy sa fakt neoplatí tešiť sa. Ako trávite vy tieto dni ? Stále myslím na Chorvátsko a ako mi to veľmi chýba. Už som za tieto dva týždne stihla aj o niečo vyblednúť. Keby to opálenie bolo navždy nesťažovala by som sa.
Po dovolenke som si povedala, že je čas na zmenu a trochu som oblonďavela (dúfam, že Vám ukážem moje vlasy už čoskoro). Nie doslova, ale ako som písala v pár článkoch – už som potrebovala zmenu. V augustovom článku som Vám písala, že stále hľadám sebavedomie a tak povediac “lásku k sebe“ celkom sa mi to darí, ale posledné dni ma znova chytali depky. Keď ma kaderníčka (východniarka) česala na svadbu rozprávali sme sa (ani neviem ako k tomu prišlo), že aké sme my slovenky k sebe kritické..nič sa nám na nás nepáči, stále sa zhadzujeme a sme k sebe až príliš prísne. Vtedy som sa zamyslela a tie slová, ktoré mi teta skoro hodinu rozprávala boli presne tie, ktoré som potrebovala počuť. Porovnávaním s druhými človek nikdy nič nedosiahne..akurát len to, že bude potápať sám seba. Každý človek je výnimočný taký aký je. Nemeňte sa kvôli niekomu. Riaďte sa sami sebou – srdcom.
Síce mám ešte cca mesiac a pol prázdnin, už teraz sa obávam tohto posledného piateho ročníka na výške. Diplomovka, skúšky, štátnice, ukončenie školy (ak to teda všetko dobre dopadne) a začiatok niečoho nového – práca a možno odsťahovanie sa od rodičov..poviem Vám, že mám z toho husiu kožu, strach a zároveň sa mi nechce veriť, že to tak všetko rýchlo ubehlo. 
Ak aj vy máte túto školskú etapu za sebou alebo aj Vás to tento rok čaká ako to prežívate vy ?
Dúfam, že takýchto dní bude viac.
Dnes mám potrebu sa Vám po dlhšej dobe znova poďakovať. Konkrétne tým, ktorí čítate môj blog, pretože ma posúvate ďalej v tomto blogovom svete. Samozrejme mojej rodine a môjmu Petimu za veľkú podporu. Dúfam, že sa Vám u mňa páči a môj blog Vás bude baviť aj naďalej. Mám Vás rada !

 Presne takto pred týždňom sme sa vracali z dovolenky domov. Bola to dlhá cesta, ale ubehlo nám to celkom rýchlo. Celkovo 12 dní na dovolenke ubehlo rýchlo. Občas mi to chýba len tak si zobrať karimatku, osušku, opaľovací krém a bez starostí, problémov (aspoň na tú chvíľu) ležať na pláži alebo sa len tak hodiť do mora a loviť mušle. Samozrejme počas tých 12 dní sme neležali len na pláži, ale navštívili sme aj mesto Trogir, Rogoznicu, Primošten a neďaleký Šibenik. Na tomto mieste sme už boli 9x a vyhovuje nám to. Domáci, apartmán, pláž aj dedinka kde sme ako doma. Mám tu pre Vás príspevok ešte z týchto dní. Plánujem ešte jeden príspevok s fotkami z Chorvátska, ale tento Diary článok je už posledný. Poznáte ten pocit keď sa celý rok tešíte na dovolenku a potom už len pozeráte doma fotky a zistíte, že by ste si znova zbalili kufre a hneď sa vrátili ? Ja takýto pocit prežívam teraz. Túto dovolenku by som si hneď zopakovala. Už ste boli na dovolenke ? Kde ? Ak sa na ňu ešte len chystáte tak si ju poriadne užite.
 
Mesto Trogir sme už navštívili veľa x, ale napriek tomu ma toto mesto vždy nadchne svojou históriou a krásnymi uličkami. Navštívili sme Vavrinsku katedrálu a prešli sme sa po pobreží. Výhľad zo samého vrcholu veže katedrály bol dokonalý. Ja som samozrejme len fotila a užívala si výhľad. Nevedela som kam sa mám postaviť, pretože z každej strany bol iný výhľad – dokonalý výhľad.
Náš výlet v Trogire sme zakončili ako inak ako dokonalou pizzou. Mňam.
Cestou domov sme sa zastavili v Rogoznici. Pri parkovisku kde sme parkovali mali veľké akvárium s rybkami kde sa na nás pozerala dokonca aj chobotnica ( z fotiek ju asi nie je veľmi vidno) a na jednom kostolíku nás vítala čajka. Len sme sa dívali aby na nás niečo nešplechla (haha). Malý výlet sme zakončili prechádzkou popri malých palmách a mori.
Drobné darčeky pre rodinu kupujeme zvyčajne v Šibeniku, ktorý je pár km vzdialený od našej dedinky. V centre majú fontánu s korytnačkami, ktoré sú veľmi zlaté a mne takto zapózovali.
Ako každý rok tak aj tento nás náš domáci vždy pozve na “menšie“ pohostenie. Z teľaciny a kuraciny som si vybrala kuracinu (nie som veľký fanúšik teľaciny). Prílohu mávame zemiaky, na ktoré počas pečenia steká šťava z mäsa - MŇAM. No fakt..museli by ste ich ochutnať, aby ste mi uverili aké boli famózne.
A takéto dobroty sme mali skoro každý deň na raňajky. Slance, ich skvelý chlieb a pre mňa nesmel chýbať čokoládový croissant.
A takto ste ma mohli nájsť skoro každý deň. Skrátka krásnych 12 dní za mnou.